Říjen 2015

Taliansko - Deň 1

31. října 2015 v 8:12 | Passe |  Jackov cestopis

Cesta

Odišli sme okolo polnoci do Zvolena, kde sme počkali na maminho kolegu Reného. Boli trochu komplikácie s miestom stretnutia, ale tie sa rýchlo vyriešili.
Väčšinu času v noci som prespala a aj časť dňa. A vraj aj šoférovi Renému sa sem tam zatvárali oči. Nečudo, keď sme sa poriadne nevyspali.

V meste

Došli sme do mesta o polhodinu skôr a túto polhodinu sme celkom dobre využili blúdením po meste. A nakoniec sme skončili na mieste, kde sme vošli do mesta. Ďalšie problémy na seba nenechali dlho čakať. Bol problém s parkovaním a ešte s cudzími jazykmi v cudzej krajine. Recepčnej som rozumela asi tretinu z toho, čo povedala. Keď som nevedela, čo hovorí cítila som sa ako idiot, no keď sa vo vete zrazu objavilo slovíčko, ktoré poznám a vedela som čo to znamená, hneď naskočil pocit like a boss.

Izba v hoteli BologneFiera

Nájsť izbu bola trochu popletačka, ale vymotali sme sa z toho. Ďalšie problémy čakali pri zámke. Nikdy sme totiž neodomykali dvere kartou.
Izba nebola veľká, ale malé postačí, keďže väčšinu dňa budeme aj tak tráviť v inom hoteli.



















Zistili sme, že aj svetlo sa zapaľuje kartou a v skrini som dokonca našla trezor a chladničku s Coca Colou, akýmsi pivom, čistou vodou a pod. Chcela som si zobrať, no mamina ma upozornila, že za všetko, čo je v izbe naviac sa platí. Čiže nič z toho nebolo. Len sme využili chladničku a strčili do nej naše rožky s avokádom.
Celkovo mi naša izba pripomína izbu, v ktorej bol ubytovaný aj Gogo, lenže v Prahe. Dvojitá posteľ a na chodbe sú dvere do kúpeľne. Aj kúpeľňa je podobná. WC je oproti sprche, ktorá je celá zo skla. Pre nás, aspoň pre mňa, je to hotový luxus.


A výhľad je nádherný. Hlavne v noci.

Hotel Centergross

Už z diaľky bolo vidieť hotel, v ktorom sa bude súťažiť o Majstrovstvo Európy v kulturistike. Síce bol štvorhviezdičkový, ako hotel Fiera, no bol väčší, útulnejší, a keď si uvedomím, že sa nachádzam v Taliansku, tak aj impozantnejší. Do vstupnej haly by sa dalo napratať cez 100 ľudí, z toho by si asi 20 mohlo sadnúť.
Neskôr ešte otvorili ďalšiu sálu, kde začala registrácia "atlétov", ako ich oni v angličtine nazvali. Keď už mamina vstúpila do inej miestnosti, kam som ja ísť nemohla, musela si vystáť dvojhodinovú radu. A ešte od nich chceli, aby počkali, kým sa zaregistrujú všetci a potom sa odfotili všetci spolu. No to sa už mamine nechcelo, čakať tam ďalšie hodiny, tak sme hneď išli späť do hotela. Tak ako sme prišli, tak sme aj odišli. Navigovaný GPS-kom.

Dlhý večer

Plánovala som, že si pustím film a ak to bude možné, tak s maminou. Film som zapla, ale mamina bola taká unavená, že v priebehu pol hodiny zaspala. Koniec sme dopozerali spolu so slzami v očiach. Bol to dojemný film. Mamina ešte chcela, aby som pustila nejaký ďalší, aby nám večer prešiel rýchlejšie. Zapla som teda Denník princeznej, ale len na počúvanie, keďže obraz už dobre poznáme. Nedopozerali sme ho, lebo som začala mamine robiť vlasy. Už sa blížilo k noci, keď som ju začala natierať farbou a to aj tak s nervozitou. Skončili sme neskoro. Takže film, ktorý som si ešte chcela pozrieť, som dopozerala, keď už mamina spala.

Gaussova krivka

30. října 2015 v 19:37 | Passe |  Nedeľné rozjímanie
Pred niekoľkými dňami sa u nás v škole zastavil Čak a jeho crew. Ak to niekomu nič nehovorí, tak je to snaha štátu nalákať študentov k štúdiu vedy a techniky. Každá trieda tam bola minimálne jednu hodinu a počúvala výklad vedca, ktorý práve prednášal.
Naša trieda bola na výklade pána Ftáčnika, ktorý hovoril o kráľovne všetkých vied: matematike.
Cez túto prednášku sme si stihli vysvetliť ako matematika vznikla, najväčšie matematické záhady ľudstva aj významných matematikov.
Jedným z nich bol aj Gauss. Jedným z jeho prvých "zlepšovákov" bol spôsob ako jednoduchšie spočítať čísla od 1 do 100 než všetky po jednom sčítavať.
To si pozrite, ak vás to zaujíma, na Google. Ja chcem hovoriť o inom jeho zvláštnom čine.
Gauss vytvoril krivku, ktorá znázorňuje buď priemernú výšku ľudí, hmotnosť atď. Táto krivka funguje takmer na všetko.
No je smutné, že niečo takéto udáva aj vzdelanosť. A, že ľudia naokolo iných posudzujú práve podľa týchto vzorcov. Naša spoločnosť berie inteligentných ľudí ako tých, čo svoje poznatky zbierajú z kníh. Teda vyštudovaných vysokoškolákov, ktorý sedia za stolom a za mesiac zarobia toľko ako obyčajný pracovník za rok.
Vzdelanosť by sa mala merať podľa reakcii v každodenných záležitostiach. To čo ľudia urobia pod tlakom, ako zareagujú ukazuje ich inteligenciu. Nie informácie v knihách, ktoré môžu byť vo viacerých prípadoch nesprávne.

Nebezpečenstvá domu

20. října 2015 v 20:42 | Passe |  Nedeľné rozjímanie
Odkedy bývame v dome (asi tri mesiace) už sme toho stihli veľa vidieť.
Okrem práce naviac sú tu aj zvieratá.
Napríklad taký ježko, ktorého náš pes Rony cítil cez stenu. Na ježka bol dosť veľký a hlavne rýchlejší, než som si predstavovala. A keď som sa snažila ho z našej záhrady vyhnať palicou, (nebojte, len som do neho jemno štuchala) ani sa nepohol. Až po chvíli, keď som sa vzdialila, prešiel popod plot, ktorý sme prekryli pletivom kvôli nášmu psovi. Tá diera bola veľká asi ako tenisová loptička a on sa tade prepchal. Ježko veľký ako futbalová lopta.
















A dnes, keď si mamina chcela umyť ruky vo vedre s vodou, dnu sa niečo pohlo.
Tak som rýchlo zobrala baterku a objavili sme ropuchu. Až také prekvapujúce to nebolo, keďže máme hneď oproti domu potok. Ale aj tak bola mamina vystrašená, čiže ja som musela ísť ropuchu "vyliať" späť do potoka.
Podotýkam, že všetko toto sa stalo až po zotmení. Asi si zvykli, že deň už patrí človeku.

Kto som?

18. října 2015 v 16:55 | Passe |  Nedeľné rozjímanie
Tento článok môžete chápať dvomi spôsobmi. Môže to byť úvodný článok tohto blogu, kde predstavujem kto som alebo téma pre článok: Kto vlastne som? Takže som sa rozhodla napísať oboje.
Po prvé: Vítam vás na blogu passerine.blog.cz, ktorý budem písať ja. Volajú ma Alexandra, o niekoľko dní budem mať šestnásť a chodím do prvého ročníka na Gymnázium Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici. Chcela by som sa stať filmárom alebo spisovateľom. To by, ale mohol povedať každý. Vašu náklonnosť si asi nezískam len svojím menom a snom. Budem vás musieť prilákať článkami. Do každého článku autor vždy dá časť svojej duše.
Teda, čím viac budem písať, tým viac ma budete poznať. Moje myšlienky, názory, čo sa mi odohráva v hlave.