Taliansko - Deň 1

31. října 2015 v 8:12 | Passe |  Jackov cestopis

Cesta

Odišli sme okolo polnoci do Zvolena, kde sme počkali na maminho kolegu Reného. Boli trochu komplikácie s miestom stretnutia, ale tie sa rýchlo vyriešili.
Väčšinu času v noci som prespala a aj časť dňa. A vraj aj šoférovi Renému sa sem tam zatvárali oči. Nečudo, keď sme sa poriadne nevyspali.

V meste

Došli sme do mesta o polhodinu skôr a túto polhodinu sme celkom dobre využili blúdením po meste. A nakoniec sme skončili na mieste, kde sme vošli do mesta. Ďalšie problémy na seba nenechali dlho čakať. Bol problém s parkovaním a ešte s cudzími jazykmi v cudzej krajine. Recepčnej som rozumela asi tretinu z toho, čo povedala. Keď som nevedela, čo hovorí cítila som sa ako idiot, no keď sa vo vete zrazu objavilo slovíčko, ktoré poznám a vedela som čo to znamená, hneď naskočil pocit like a boss.

Izba v hoteli BologneFiera

Nájsť izbu bola trochu popletačka, ale vymotali sme sa z toho. Ďalšie problémy čakali pri zámke. Nikdy sme totiž neodomykali dvere kartou.
Izba nebola veľká, ale malé postačí, keďže väčšinu dňa budeme aj tak tráviť v inom hoteli.



















Zistili sme, že aj svetlo sa zapaľuje kartou a v skrini som dokonca našla trezor a chladničku s Coca Colou, akýmsi pivom, čistou vodou a pod. Chcela som si zobrať, no mamina ma upozornila, že za všetko, čo je v izbe naviac sa platí. Čiže nič z toho nebolo. Len sme využili chladničku a strčili do nej naše rožky s avokádom.
Celkovo mi naša izba pripomína izbu, v ktorej bol ubytovaný aj Gogo, lenže v Prahe. Dvojitá posteľ a na chodbe sú dvere do kúpeľne. Aj kúpeľňa je podobná. WC je oproti sprche, ktorá je celá zo skla. Pre nás, aspoň pre mňa, je to hotový luxus.


A výhľad je nádherný. Hlavne v noci.

Hotel Centergross

Už z diaľky bolo vidieť hotel, v ktorom sa bude súťažiť o Majstrovstvo Európy v kulturistike. Síce bol štvorhviezdičkový, ako hotel Fiera, no bol väčší, útulnejší, a keď si uvedomím, že sa nachádzam v Taliansku, tak aj impozantnejší. Do vstupnej haly by sa dalo napratať cez 100 ľudí, z toho by si asi 20 mohlo sadnúť.
Neskôr ešte otvorili ďalšiu sálu, kde začala registrácia "atlétov", ako ich oni v angličtine nazvali. Keď už mamina vstúpila do inej miestnosti, kam som ja ísť nemohla, musela si vystáť dvojhodinovú radu. A ešte od nich chceli, aby počkali, kým sa zaregistrujú všetci a potom sa odfotili všetci spolu. No to sa už mamine nechcelo, čakať tam ďalšie hodiny, tak sme hneď išli späť do hotela. Tak ako sme prišli, tak sme aj odišli. Navigovaný GPS-kom.

Dlhý večer

Plánovala som, že si pustím film a ak to bude možné, tak s maminou. Film som zapla, ale mamina bola taká unavená, že v priebehu pol hodiny zaspala. Koniec sme dopozerali spolu so slzami v očiach. Bol to dojemný film. Mamina ešte chcela, aby som pustila nejaký ďalší, aby nám večer prešiel rýchlejšie. Zapla som teda Denník princeznej, ale len na počúvanie, keďže obraz už dobre poznáme. Nedopozerali sme ho, lebo som začala mamine robiť vlasy. Už sa blížilo k noci, keď som ju začala natierať farbou a to aj tak s nervozitou. Skončili sme neskoro. Takže film, ktorý som si ešte chcela pozrieť, som dopozerala, keď už mamina spala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama