Taliansko - Deň 2

3. listopadu 2015 v 20:46 | Passe |  Jackov cestopis

Raňajky

Na raňajky sme kvôli chalanom prišli skôr než sme museli. Mysleli sme, že sa tam mame okolo siedmej stretnúť, no po chvíli, keď sme prišli ku ich izbe, otvoril nám strapatý René. Mohli sme spať dlhšie. No čo už.
Ale malo to aj výhody, nikto v jedálni nebol. Takže sme na seba mohli kričať cez celú jedáleň v našom jazyku a nikto na nás nehádzal divné pohľady.
Mamina sa ešte nemohla poriadne najesť, bála sa, že si zničí formu, tak som jedla len ja. Pretože tie dva lyžičky vločiek, čo si dala, nerátam za jedlo.
Lenže vždy, keď vidím švédske stoly, jedia mi hlavne oči. Mám už nejaké skúsenosti s takýmto podávaním jedla, preto mám pred ním rešpekt. Lebo raz, keď sme boli v Chorvátsku, som si nedal pozor, čo jem a skončilo to dvojdňovým vyprázdňovaním čriev v posteli, ale z horného konca.
Tak som si radšej dala ako mamina tiež niečo malé. No nie zas také malé ako ona. Hladovať sa mi nechce.

Príprava na súťaž

(všimnite si, že tento muž má na tvári roztečenú farbu)
Vedeli sme, že mamina kategória začína až po štvrtej hodine, teda sme mali kopu času. Využili sme ho každý inak. Keďže sme v "šatni" mali veľký projektor, na ktorom sa prehrávali preteky mamina a ostatný kulturisti pozerali priebeh súťaže. Ja som, podľa mňa, využila čas lepšie a prespala som dve kategórie. Hoci sa na tých stoličkách nespalo až tak dobre ako v posteli.
Ale prešli sme si aj stresovými momentmi, nebola to len pohoda.
Tak napríklad sme mamine úplne museli zotrieť farbu, aby ju mohol natrieť niekto iný a lepšie. My sme to spravili akosi fľakato.
Chvíľami som pozorovala aj iných kulturistov. Opakovali stále len štyri činnosti. Jedli, cvičili, natierali sa farbou a ležali. Nič iné sa tam ani robiť nedalo.
Behať hore dole som začala, až keď na pódium vystúpil Peťo, jeden z našich slovenských kulturistov. Výsledok Peťovej kategórie bol prekvapivý. Mysleli sme si, že máme medailu na dosah, no rozhodcovia sa rozhodli, že cenu dajú domácemu. Hoci mal Peťo formu a viac hmoty, rozhodlo sa v prospech Taliana.
Zvedavá som bola na deti. Ako svoju kategóriu s názvom Fitness Children zvládnu osem ročné decká. A zostala som prekvapená, keď jedno z malých dievčat predviedlo sideflip. Nebolo zvláštne, že nakoniec to isté dievča vyhralo prvé miesto. Ale najviac ma zaujímala kategória Physically Challenge. To sú postihnutý.
Na Majstrovstvách Slovenska sa do tejto kategórie prihlásili traja kulturisti. A ten, ktorý vyhral u nás na Slovensku bol aj na Majstrovstvách Európy, no nevyhral. Prvý bol istý pán na vozíčku z, pre mňa, neznámej krajiny. Bolo vidieť, že si svojich pätnásť minút slávy poriadne užíva.
Peťo súťažil ešte v kategórii Body Building muži kde to tiež vyzeralo na pekné umiestnenie. Nakoniec skončil tretí.
Mamina šanca
Hneď po BB muži, prišli na rad Done Physique alebo Miss Physique, kde bola mamina. Boli s Reném dohodnutý, že na ňu bude kričať, čo má robiť. Nevie totiž po anglicky. Ešteže nám nerozumejú, no keď už René kričal každé slovo, ktoré uznal za vhodné, ozvalo sa niekoľko ďalších Slovákov v hľadisku. A bolo ich viac než som čakala.
My, Slováci, sme všetci očakávali, že mamina skončí na prvom možno druhom mieste. Ja osobne som očakávala druhé až tretie miesto. No všetkých prekvapilo, keď maminu posadili na štvrté miesto. Bolo jasné z jej tváre, že je sklamaná. Vraj neprišla do Talianska, preto, aby bola štvrtá. Už ďalej nechce súťažiť, ale toto hovorí po každej súťaži. Či už vyhranej alebo prehranej. Ale mám pocit, že teraz to myslela vážne. No na Slovensku sa jej podarilo vyhrať, takže možno predsa ešte niečo bude.

Švédske stoly po taliansky

Po súťaži sme ešte v hoteli mali zaplatené švédske stoly. Očakávali sme dlhý stôl, na ktorom sú položené misy všetkých veľkostí a ohromného počtu. Ale namiesto slovenského štandardu sme videli len veľa okrúhlych stolov, z ktorých už bola väčšina obsadená. Tak sme sa usadili prekvapený (aspoň ja som bola) a čakali, čo sa bude diať.
















Po chvíli nám doniesli prvý z piatich chodov. Boli to
(nečakane) cestoviny. Omietli sme, hoci to voňalo nádherne. Ale
Mamina už bola pomaly zúrivá, chcela mäso. Síce nemá rada mastné, ale po trojmesačnej hladovke už chcela všetko. Okrem cestovín. očakával som, že čoskoro donesú niečo poriadne. Ako druhý chod boli takisto cestoviny. No teraz sa už nepýtali či chceme. Jednoducho nám nabrali. Mamina cestoviny nemá rada, no mne chutili. A pokiaľ išlo o Peťa, ten zjedol všetko čo priniesli.
























Ako ďalší chod nám našťastie priniesli mäso, ale bol to tenký plátok niečoho čo mi pripomínalo sivú slaninu. Štvrtý chod bol zeleninový šalát (výhra pre niekoho kto nenávidí zeleninu) a piaty chod bol maličký koláčik, ktorý chutil ako sladká smotana a bol ozdobený čučoriedkami a ríbezľami. Mamin komentár: zašpinený tanier. Ešte nejaké víno, voda, káva a máme švédske stoly po taliansky.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama