R.I.P. sa ruší

29. prosince 2015 v 20:53 | Passe |  Denník (ako u psychológa)
Pred štyrmi dňami, teda 25. 12. 2015 sme naposledy videli našu mačičku Sneaky.
Na ďalší deň nám mamina so slzami v očiach oznámila, že už neprišla. Myslela si, že už je po nej. Večer bol taký tichý, až som sa bála prehovoriť. Vedela som, že mamina má slzy v očiach po celý deň. Aj ďalší deň a ďalší. Ja som mačku až tak rada síce nemala, ale aj tak ju beriem ako živého tvora, ktorý prišiel o svoj život inak, ako prirodzeným spôsobom. Inak povedané: aj ja som si poplakala.
V jednu noc sa nám dokonca o nej snívalo. Mne sa snívalo, že sa hrá pod stoličkou s visiacim kúskom plachty. A mamine sa zdalo, čo si Sneaky musela prežiť potom ako sa stratila. Ešte v našej dedine ju vystrašila petarda alebo niečo, čo tak znelo. Zabehla do lesa, kde ju naháňal vlk a musela sa vyhnúť aj sokolovi. Z lesa ju to vypľulo niekde pri Hiadeli, čo je odtiaľto 4 km. Potom našla cestu a nejakým zázrakom sa dostala späť do našej dedinky a späť domov.














Dnes sme už ani neverili, že by žila. Ale predsa. Susedka nám zaklopala na dvere, s tým, že už jej vadí ako furt tá mačka mňauká, pretože ju nechceme pustiť dnu.
Mamina hneď tanec po celom dome a jedlo do misky. Sneaky prišla taká hladná a vychudnutá, že zjedla 2 misky jedla. A určite by toho zjedla aj viac, keby sa jej mamina nebála dať viac, aby jej neprišlo zle.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama