Červen 2016

Brno - deň 2

27. června 2016 v 21:50 | Passe |  Jackov cestopis
Budík a raňajky
Vedela som, že musíme ráno vstávať skoro, ale netušila som, že nás zobudí bratov otrasný budík. V tom tichu to znelo ako rock.
Vždy nervózna mamina nás poháňala na raňajky, pričom nás robila nervóznymi. Aspoň, že sa trochu ukľudnila na raňajkách.
Raňajky boli v cene vo forme švédskych stolov. Také raňajky sú najlepšie a zároveň najhoršie. Veľmi jednoducho sa dá prejesť. Tomu sa mi našťastie podarilo predísť.
Cesta za povinnosťou
Cestu z fakulte informatiky sme síce mali vyznačenú na mape, no aj tak sme sa dokázali stratiť. Ešte, že pri sebe nemám nervózneho človeka.... Ale počkaj, mám. No skvelé. Išli sme správnym smerom, ale stále sme nevedeli, kde sme a naštvaná mamina tomu tiež nepomáhala.
Neskôr sa spýtala nejakej panej, kade máme ísť. Fakultu opísala ako škaredú budovu, no keď sme k nej prišli, mamine neprišla škaredá. Páčila sa jej. Ja by som budovu opísala ako tmavú budovu so zlatými okenicami.
Po zápise sa brat ešte išiel odfotiť na ISIC, čím skončila úloha, kvôli ktorej sme išli do Brna.

Ďalej už boli len nákupy, mesto a obed
Mamina si vo včerajšom obchode kúpila šedé pončo s bielymi okrajmi a ja mám šaty s kvetinovým vzorom a pekným, dievčenským strihom.
Mamina chcela každému kúpiť niečo z Brna. A keďže ja už mám svoje šaty, tak brat dostal tašku.
Nechápem prečo sme išli pred obedom ešte do supermarketu, ale vyšli sme odtiaľ s minerálkou, pivom a čajom. Stále nechápem dôvod tohoto nákupu.
Hoci som sa tešila na obed v reštaurácii s názvom Rebio, tí dvaja sa proti mne spikli a obedovali sme v čínskej reštaurácii, podľa brata v thajskej.
Tam sa nedalo očakávať nič úžasné. Dali sme si to, čo aj v Bystrici.
Moje jedlo v menu vyzeralo takto:




















A dostala som toto:













Zaujímalo ma hlavne, či dostanem zeleninu tak, ako je to na obrázku. Nedostala som a ani to neľutujem. Ja zeleninu nejem.

Cesta späť
Čakala nás ešte cesta na autobusovú stanicu. Mamina nás neustále hnala, že zostáva už len polhodina. Neskôr dve minúty obzerala legíny a tašky a znova sa ponáhľala cez mesto, že nestíhame. Znova by sme sa stratili, keby tentokrát nemal kormidlo brat. A aj tak sme ešte išli do kaviarne. Templářské sklepy. O dejepis sa zaujímam, preto som si to musela odfotiť:
Zostal nám nejaký čas naviac, aj keď sme odtiaľ odchádzali.
Na obzore ďalší bosí človek s hipisáckymi nohavicami a batohom. To je v Brne nejaké hnutie? Toľko bosích ľudí...

Autobusy plné problémov
V autobuse vznikli problémy vo forme neplatnosti ISIC - a. Museli sme celú cestu zaplatiť ako za dospelého. Niečo podobné sa mi stalo aj minulý rok, keď som prechádzala zo základnej školy na strednú. A čaká ma to znova, ale zo strednej na vysokú tak, ako teraz brata. Veď už skončil gympel a už sa teda neráta ako žiak strednej školy, ale ešte ho neprijali na vysokú, takže musel si zakúpiť lístok pre dospelého. Horšie je to, keď vám toto povedia, pričom máte len päťnásť.
Cesta od Bratislavy do Banskej Bystrice mňa a maminu sklamala. Dúfali sme, že dopozeráme filmy, no v tomto autobuse boli úplne iné. Museli sme si teda rozpozerať nové. A to som sa na ten film tak navnadila.
A celú cestu zaklincoval fakt, že sme niekde zabudli bratove nové vaky. Posledný maminin záchvat som radšej prečkala so slúchadlami v ušiach.

Brno - deň 1 part 2

22. června 2016 v 20:25 | Passe |  Jackov cestopis
Z večernej prechádzky po meste vznikla večerná prechádzka po obchodoch, vysedávanie na terase a aj nejaká tá chôdza.
Výsledok je, že budem mať suvenír z Brna v podobe šiat, naplnili sme si žalúdok zmrzlinou, vínom a čiernym Kozlom, nafotili sme niekoľko fotiek, kde vyzerám ako duch (vždy z fotiek zdrhám) a pozreli si zápas vo futbale medzi Slovenskom a Anglickom.
Tak teda poďme pekne po jednom:
1. Šaty
Keď už pred sebou máme obchodné centrum, tak prečo si ho neobzrieť. "Aha to sú pekné šaty. A tieto, a táto sukňa..."
"Promiňte už zatvíráme."
"Čo už.....prídeme zajtra."
Ale neviem si vybrať medzi
2. Čierne pivo
Skočili sme si aj to pivárne U zlatého meča, kde sme skúsili národný nápoj Čechov. Ja síce nie, ale o dva roky už mi nič brániť nebude. Malo by mi chutiť, vraj je sladšie ako normálne pivo. A ja mám sladké rada. Moja rodina by vedela porozprávať.
Zaujímalo by ma: Z čoho to pivo vyrábajú?
3. Odfotenie ducha
uch som v tomto prípade ja. Nerada sa fotím.
Vždy, keď ste na nejakom novom mieste, pripravte sa, že vás vaša rodina bude chcieť odfotiť. Ja na to neustále zabúdam a naivne si myslím, že už to neurobia.
4. Zmrzlina s futbalovým zážitkom
Ako posledná nás zdržala čokoládovo - banánová zmrzlina a futbalový zápas medzi Slovenskom a Anglickom. Brata prekvapilo, že Češi fandili Slovákom. Veď to nie je až také prekvapivé, či?
+ sme videli aj niekoľko bosích ľudí prechádzajúcich mestom.

Brno - deň 1

20. června 2016 v 19:22 | Passe |  Jackov cestopis
Sedieť v českom hoteli v českom Brne, piť nemeckú Coca Colu a písať pri tom na slovenský blog s českou adresou sa mi nepodarí každý deň. Možno aj preto si to dosť užívam. Ale zas pekne klesnem na zem, keď si uvedomím, že tu ešte stále sedím a nestojím niekde uprostred námestia s mobilom a nefotím, čo sa dá.
Neviem aké je Brno veľké, ale mám pocit, že mi dva dni na jeho prezretie stačiť nebudú. Najlepšie by bolo, keby som mala na každé mesto aspoň týždeň. No...na mestá slovenských a českých rozmerov by snáď stačili aj tri dni. SNÁĎ!
Keďže odchádzame už okolo druhej, tak sa tých troch dní asi nedočkám. Budem si musieť vystačiť s necelými dvomi.
Cesta tam a späť zrejme trvá dlhšie ako čas, ktorý strávim v meste. Išli sme z Banskej Bystrice do Bratislavy, čo trvalo jeden a štvrť animáku, a z Bratislavy sme prestúpili na autobus smer Praha. Kým sme došli do Brna, stihla som si pozrieť celý film Ninja korytnačky.
Aspoň, že s Regio Jet cesta ubieha rýchlo.
Očakávali by ste, že na izbe v hoteli nebude televízor? Maminu to dosť sklamalo. Nemá čo robiť, závislák.
Izbu na hoteli beriem iba ako nocľah. Večer ešte pôjdeme do mesta, tu sa vyspíme, ráno naraňajkujeme a potom sa sem už nevrátime. Aspoň nie v ten deň. Telku a podobné veci nebudeme potrebovať. Vystačíme si s mobilmi.

Koncoročné známky

16. června 2016 v 15:15 | Passe |  Nedeľné rozjímanie
Nasledujúcich niekoľko dní bude veľa červených tvárí a boľavých prdelí. Či už z kladných emócii alebo záporných.
Na základnej škole som si robila hlavu z niekoľkých dvoják, no po prvom ročníku strednej školy a gymnázia som rada, že sa mi na vysvedčení neobjaví štvorka.
Ale nie som v tom sama. Vraj to tak má väčšina študentov, ktorí prešli zo základnej školy na strednú. Či už na gymnáziá, odborné stredné školy a možno aj učilištia.
Ako keby sme všetci zostali intelektovo na základných školách.
Veľmi sa mi páči citát, ktorý som videla na Facebooku: "Keď každý učiteľ učí jeden alebo dva predmety, tak prečo sa očakáva od jediného človeka, že bude ovládať dvanásť predmetov."
Ešte keď sa učíte veci, ktoré viete, že nebudete potrebovať. Nie každého zaujíma čo je to stechiometrický vzorec a na čo sa používa.
Neustále nás behom roka porovnávali so vzorným gymnazistom.
Gymnazista reprezentuje svoju školi dobrým správaním.
Gymnazista si vždy píše prehľadné poznámky.
Gymnazista sa vždy učí na viac ako jeden predmet za deň.
Gymnazista toto a gymnazista tamto.
Neviem ako ostatný, ale nechcem sa celé štyri roky len učiť.
V dnešnej dobe už ani nie je gymnázium brané, tak ako predtým. Už to nie je výberovka.
V minulosti, keď mal študent zlé známky, išlo sa za študentom.
Dnes, keď má študent zlé známky, ide sa za učiteľom. "Veď, čo už len mohol urobiť môj anjelik, že dostal zlú známku."
Čiže celý rok to vyzerá nejak takto:
Ťažké učivo + lenivý žiak + nervózny učiteľ = naštvaný rodič.