Brno - deň 2

27. června 2016 v 21:50 | Passe |  Jackov cestopis
Budík a raňajky
Vedela som, že musíme ráno vstávať skoro, ale netušila som, že nás zobudí bratov otrasný budík. V tom tichu to znelo ako rock.
Vždy nervózna mamina nás poháňala na raňajky, pričom nás robila nervóznymi. Aspoň, že sa trochu ukľudnila na raňajkách.
Raňajky boli v cene vo forme švédskych stolov. Také raňajky sú najlepšie a zároveň najhoršie. Veľmi jednoducho sa dá prejesť. Tomu sa mi našťastie podarilo predísť.
Cesta za povinnosťou
Cestu z fakulte informatiky sme síce mali vyznačenú na mape, no aj tak sme sa dokázali stratiť. Ešte, že pri sebe nemám nervózneho človeka.... Ale počkaj, mám. No skvelé. Išli sme správnym smerom, ale stále sme nevedeli, kde sme a naštvaná mamina tomu tiež nepomáhala.
Neskôr sa spýtala nejakej panej, kade máme ísť. Fakultu opísala ako škaredú budovu, no keď sme k nej prišli, mamine neprišla škaredá. Páčila sa jej. Ja by som budovu opísala ako tmavú budovu so zlatými okenicami.
Po zápise sa brat ešte išiel odfotiť na ISIC, čím skončila úloha, kvôli ktorej sme išli do Brna.

Ďalej už boli len nákupy, mesto a obed
Mamina si vo včerajšom obchode kúpila šedé pončo s bielymi okrajmi a ja mám šaty s kvetinovým vzorom a pekným, dievčenským strihom.
Mamina chcela každému kúpiť niečo z Brna. A keďže ja už mám svoje šaty, tak brat dostal tašku.
Nechápem prečo sme išli pred obedom ešte do supermarketu, ale vyšli sme odtiaľ s minerálkou, pivom a čajom. Stále nechápem dôvod tohoto nákupu.
Hoci som sa tešila na obed v reštaurácii s názvom Rebio, tí dvaja sa proti mne spikli a obedovali sme v čínskej reštaurácii, podľa brata v thajskej.
Tam sa nedalo očakávať nič úžasné. Dali sme si to, čo aj v Bystrici.
Moje jedlo v menu vyzeralo takto:




















A dostala som toto:













Zaujímalo ma hlavne, či dostanem zeleninu tak, ako je to na obrázku. Nedostala som a ani to neľutujem. Ja zeleninu nejem.

Cesta späť
Čakala nás ešte cesta na autobusovú stanicu. Mamina nás neustále hnala, že zostáva už len polhodina. Neskôr dve minúty obzerala legíny a tašky a znova sa ponáhľala cez mesto, že nestíhame. Znova by sme sa stratili, keby tentokrát nemal kormidlo brat. A aj tak sme ešte išli do kaviarne. Templářské sklepy. O dejepis sa zaujímam, preto som si to musela odfotiť:
Zostal nám nejaký čas naviac, aj keď sme odtiaľ odchádzali.
Na obzore ďalší bosí človek s hipisáckymi nohavicami a batohom. To je v Brne nejaké hnutie? Toľko bosích ľudí...

Autobusy plné problémov
V autobuse vznikli problémy vo forme neplatnosti ISIC - a. Museli sme celú cestu zaplatiť ako za dospelého. Niečo podobné sa mi stalo aj minulý rok, keď som prechádzala zo základnej školy na strednú. A čaká ma to znova, ale zo strednej na vysokú tak, ako teraz brata. Veď už skončil gympel a už sa teda neráta ako žiak strednej školy, ale ešte ho neprijali na vysokú, takže musel si zakúpiť lístok pre dospelého. Horšie je to, keď vám toto povedia, pričom máte len päťnásť.
Cesta od Bratislavy do Banskej Bystrice mňa a maminu sklamala. Dúfali sme, že dopozeráme filmy, no v tomto autobuse boli úplne iné. Museli sme si teda rozpozerať nové. A to som sa na ten film tak navnadila.
A celú cestu zaklincoval fakt, že sme niekde zabudli bratove nové vaky. Posledný maminin záchvat som radšej prečkala so slúchadlami v ušiach.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama