Testovanie pravej ruky aneb žiadne fotky - Vodice a Krka

3. srpna 2016 v 17:40 | Passe |  Jackov cestopis
Cesta tam bola perfektná, čo sa o ceste späť povedať nedá, ale to predbieham.
Vo Vodiciach sme sa ocitli už druhýkrát. Aj tak ma to ešte neomrzelo. Nestihla som si pozrieť celé mesto a nestihla som to ani tento rok. Nie kvôli tomu, že by mesto bolo nejak obrovské, ale kvôli mojej lenivosti. Prišlo mi jednoduchšie ľahnúť si k moru a spať.
Jediný aktívny deň bol, keď sme išli do Národného parku Krka. Loď odplávala okolo deviatej a mali sme dve hodiny na to, aby sme si poobzerali dva centimetre otvoreného mora.

Viac z nášho úhlu pohľadu nebolo vidieť.
nazvala Korytnačka. Problém bol v tom, že ho bolo vidieť iba v jedinej medzere medzi ostatnými ostrovmi.Ale všimla som si súostrovie, ktoré som
Ak ste sa pozreli cez inú medzeru, bolo vidieť iba pancier. A ten samostatne od hlavy vyzeral ako torta.

Cestou späť som si všimla, že moju Korytnačku
vidieť cez medzeru v ostrovoch, ktorá bola najbližšie k tejto bóji? Je to bója? Neviem, dajme tomu, že je to bója.

Takže ak by ste niekedy chceli vidieť Korytnačku, choďte k tejto bójke.
Prešli sme okolo nejakej pevnosti, mesta Šibeniky a okolo jaskyne s názvom Hitlerove oči. Aspoň myslím, že to bola ona.
Často sme videli pri brehoch veľa farebných bójí. Vraj tam pestovali lastúry. Ale netuším či tie na jedenie alebo perlorodky.

Nemali doriešený čas obeda. Obed podávali polhodinu predtým ako sme mali z lode vystúpiť. Dve ryby neviem zjesť za polhodinu a myslím, že nie som jediná.
V Krke môžete robiť dve veci. Prejsť krajinu, ktorá vyzerá ako zaseknutá v čase alebo sa kúpať na konci vodopádov. My sme sa radšej prešli, keďže voda bola preľudnená.
Celý čas sa prechádzate po mostíkoch nad vodou, sledujete ryby, sem-tam aj kačky a kačiatka a ak máte bystrý zrak a kvapku trpezlivosti, všimnete si aj žaby. Niekoľkokrát sa vám naskytne taký pohľad, že budete chcieť skočiť do vody a stať sa rybou. Prípad môjho otca.
Ale na to najkrajšie si budete musieť počkať až na poslednú tretinu cesty. Výhľad z filmu Poklad na striebornom jazere. Lenže sa k nemu musíte doslova prestrkať. Tu sa ukázala výhoda mojej maličkosti.
Po návrate späť na súš sme s otcom vyzerali ako paradajky. Spálený. Oco mal červenú tvár a biele čelo, kvôli šatke, ktorú mal nonstop na hlave a ja som skončila so Sauronovým okom na chrbte a za to môžu šaty z Brna s vetraním na chrbte. A to všetko iba preto, že sme sa ráno zabudli natrieť.
Každý deň sme boli minimálne raz za deň v meste. Či už v noci alebo ešte za denného svetla. Našli sme pár zaujímavých vecí. Aj keď asi je divné nazývať zmrzlinára vecou. Dokázal rýchlo a zábavne naberať zmrzlinu. Nič....nezáujem... Ak zaujmete ľudí naberaním zmrzliny, tak na tom asi niečo je...
Žongluje s ňou, keď ľuďom podáva ich kornútik s pochúťkou, zľaknete sa, zmrzlina padá, ale nespadne. Bol to trik. Zmrzlinár totiž so svojím divadlom ešte neskončil. Okrem toho robí zo zmrzliny umelecké diela v tvare Pinocchia a ďalších... Prekvapilo ma, keď som ho počula vysloviť niekoľko slovenských slov. A nie len slovenských... Zdá sa, že už má akú takú skúsenosť prácu vykonáva už nejaký ten piatok.
Ďalšia zaujímavosť, ktorú sme našli náhodným prechádzaním mesta. Cukrovinky. Ale nie len tak nejaké cukrovinky. Toto boli pirátske cukrovinky. Sladkosti v sudoch a truhlách, na stenách pirátske lode a tiež Čierna brada. Niet pochýb o tom, že to bol on.
Otcovi aj mne svietili oči od radosti, keď sme uvideli, že vchádzame do sladkého raja. Nie je prekvapením, že sme začali plniť papierové sáčky sladkosťami. Zobrali sme si čokoládové guličky s kokosom uprostred, jahodovú penu, niečo, čo vyzeralo ako maliny a černice a ešte, moje najobľúbenejšie, pelendreky. A po zaplatení som dostala ešte lízanku zadarmo. :D
Týždeň pri mori mi úplne stačila už som sa tešila domov. Väčšina so mnou nesúhlasila. Ešte by zostali o týždeň viac. Im zrejme tie teploty neprekážali, ale mňa zabíjali.
Pri balení bol chaos ako pri každom balení. Nad tým s otcom vždy krútime hlavami. Čo je na tom stresujúce? Horšie je, že keď je niekto okolo mňa nervózny, znervózňuje to aj mňa. Prekliata empatia.
Keďže sa mi páčila cesta tam, tešila som sa aj na cestu späť. Nebol dôvod radovať sa. Po prvej hodine zo mňa vyšla moja večera nie práve príjemným spôsobom, zlyhávala mi predstavivosť, čiže sa cestovanie stalo nepríjemným a do toho sa ešte ozval mechúr. Ešte sa mi nestalo, že by som sa tešila na koniec cesty. Mám radšej cestu ako samotný cieľ.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama