Listopad 2016

Moana - Maui vs. Tamatoa

30. listopadu 2016 v 19:21 | Passe |  O filmoch
To, že Maui príde do sporu s Tamotoom, to viem. Domyslela som si aj to, že Maui bude prehrávať, ale toto je sila:
Nerátala som s ťahaním, zarívaním do zeme a naťahovaním...
Z tejto situácie vidím len jedno východisko. Maui si sám pomôcť nedokáže a nevyzerá to preňho dobre. Ale Moana by niečo urobiť mohla. Ak nie fyzicky, tak určite psychicky, teda slovne. Aj keď si Tamatoa spieva, tým, že ho Moana vyruší, tak ho môže naštvať. Buď vtedy nechá Mauiho tak a bude sa venovať Moane alebo ho to len viac rozzúri, a v takom prípade nechcem ani pomyslieť na to, čo sa bude diať ďalej. Tak isto ani nechcem vedieť, čo sa stane, keď Tamatoa dokončí svoju pieseň. Ani toto by nemuselo dopadnúť dobre...

Moana - Zlyhajú

29. listopadu 2016 v 21:02 | Passe |  O filmoch
Nové video, nové myšlienky. Scéna od 1:15, zdá sa, že Maui s Moanou zlyhajú. Myslím, že táto scéna bude vo filme až po súboji s Lávovou pani. Maui musel v súboji padnúť (1:18) a Moana už ďalej nemôže. No tá raja vyzerá úžasne a svieti tak ako Mauiho hák (1:41)... Že by stará mama Talla ešte neskončila (1:26)? Myslím, že Moanu prišli rozveseliť jej dávny predkovia (1:51).
A oceán určite tiež pomôže (1:25). Síce samotný oceán mohol vyloviť ten zelený kameň, ale to by potom tá chvíľa nemala takú atmosféru zázraku (1:49)... Vidíme ako berie kameň, ale čo hák. Ten vypláva sám alebo ho zoberie neskôr?

Musel to byť poriadny výbuch, keď krajina vyzerala ako mŕtva. Nikde nikoho, oceán sa nepohne a ledva vidieť hviezdy na "čiernom" nebi. Predpokladám, že blesk, ten obrovský blesk (1:15) niekde v diaľke je stret Mauiho a Lávovej pani. Tomu sa povie "výbuch ako svet".
No určite všetko dobre dopadne (1:42).

Moana - O príbehu

28. listopadu 2016 v 20:27 | Passe |  O filmoch
Všetko, čo je napísané v článku sú moje úvahy, žiadne spoilly.
Moana (film) sa odohráva na hawaiských ostrovoch dávno pred tým ako bol objavený nami. Asi pôjde o nebezpečenstvo ukryté niekde ďaleko "za" oceánom. Teda o lávovú príšeru, čo bude bohyňa Nanya. Keďže je Maui poloboh a doteraz som sa nedozvedela, kto sú jeho rodičia, mám dôvod myslieť si, že práve Naya bude jeden z rodinných príslušníkov. A ešte k tomu ju má vytetovanú na pravom ramene zozadu.
Pokiaľ ide o Moanu, tvorcovia o nej prezradili iba to, že celú tú výpravu absolvuje z dvoch dôvodov (to, prečo si oceán vybral Moanu, o tom nemám ani poňatia). Po prvé: Jej ľud má problémy a Moana pre nich musí nájsť novú zem. Po druhé: Chce byť moreplavcom, ale z pre mňa neznámeho dôvodu ju zdá sa ostatný neberú vážne. Možno práve preto, že ona nemá byť na mori, ona musí dohliadnuť na všetkých obyvateľov ostrova. Ako dcéra náčelníka je to jej povinnosť.
Ale aj tak sa vydáva spolu s Mauim na cestu. Je viac ako jasné, že Mauimu nie je po chuti brať Moanu so sebou. A vie byť veľmi presvedčivý, len aby získal to čo chce, čiže zabrániť Moane odplávať s ním.
Predbieham...Moana sa o Mauim dozvedela, buď od jej starej mamy alebo z nástenných kresieb, ktoré sa nachádzali v jaskyni pod vodopádom. Alebo obojo. Keď už bola stará mama na pokraji života Moane dala úlohu nájsť ho a "zachrániť svet". Dostala od nej aj náhrdelník, v ktorom neskôr skladovala zelený kameň...

Neviem či ona našla jeho alebo on našiel ju, no každopádne sa stretli a Moana skončila v skale, čo sa Mini Mauimu až tak nepáčilo.
Ale je jasné, že s Mauim odíde, takže sa natíska otázka: Ako sa dostala z jaskyne? Nie je to také podstatné, ale jaskyňa mohla pokračovať ďalej na kopec alebo sa Moana mohla prepchať cez dieru, ktorú Maui nechal tak, keď zavalil vchod do jaskyne. No o tom pochybujem.
Moana skákala z útesu, aby dobehla Mauiho na mori. To sa jej síce nepodarilo, ale ak skákala z výšky, nemohla sa z jaskyne dostať von rovno na pláž.
Nie je mi jasná spojitosť Moany, Maiho a istého zeleného kameňa, ktorý Moana nazvala The Heart. Už som počula teóriu: V niektorých Disney príbehoch, aby sa žena niekam dostala, potrebuje chlapa, no toho len tak ľahko nepresvedčí. Tak vytiahne triumf. V Tangled to bola korunka, vo Frozen Anna dlžila Krištofovi sane, V Zootropolis Judy pohrozila Nickovi perom v tvare mrkvy (nahrávač zvuku) a v Ralf Rozbi to musel Ralf pomôcť Vanilopé, pretože mu zobrala jeho medailu...
Ale teraz to tak nebude. Skôr sa mi zdalo, že sa Maui toho kameňa bojí, keďže ho zahodil a keď sa vrátil, on sám chcel odísť. Niečo tu nie je v poriadku. Určite to bude dôležité, lebo tvorcovia si toto tajomstvo držia pod rúškom filmu.
Už teraz sa teším na scénu, kde už sa Maui a Moana nebudú chcieť navzájom vyhodiť z lodi (hoci iba Maui chce Moanu vyhodiť, nie naopak) a konečne si na seba zvyknú. Aj tam sa zrejme stane niečo dôležité, lebo poznám iba jednu scénu, kde sú priateľskí už na lodi.
Pravdepodobne sa jeden z nich rozhovorí o svojej minulosti. Alebo niečo za niečo, teda každý niečo prezradí...
No ešte pred tým by mali zažiť útok Kakamory. Za celý čas som nevidela ani jedinú scénu, kde by bol Maui a Kakamora vedľa seba, či aspoň v akcii na ich lodi. Iba Moana bojuje... Tu je to trochu chaos. Stretnú pirátov a hneď odchádzajú, ale Moana bude na pirátskej lodi a Mauiho ku koncu trafia ich šípkou...

Absolútne netúším, čo sa tam vlastne bude diať, ale nedávam tomu veľký zmysel. Bude to len prekážka na ceste za cieľom... Prvá prekážka z mnohých.
Po noci spolu sa Moana zobudí na lodi sama. Mauiho nikde. Pravdepodobne si išiel niekam prevetrať perie... Alebo táto časť filmu patrí na úplne iné miesto. To zistím až vo štvrtok.

Urýchlim to...
Dôjdu do Jaskyne monštier, kde stretnú Tamatou a Moana by sa mohla osvedčiť (tak ako pri Kakamore) a pomôcť Mauimu, ktorý zdá sa bude v problémoch až po uši. Tamatoa sa bude chcieť pomstiť Mauimu za svoju nohu.
Tamatoa určite nebude jediná príšera na tomto mieste, ale o iných zatiaľ neviem.
Boj s Nanyou je najväčšia záhada. Viem, že Mauimu spadne hák a len tak tak ho chytí, aby nespadol kto vie kam. Bez svojho háka je stratený, čo sa určite ukázalo už pri Tamatoovi.
Nepoznám rozprávku, ktorá by končila zle, čiže Moana aj s Mauim sa vrátia späť na domovské ostrovy a ako sa Maui objavil, tak aj bude musieť zmiznúť. Hoci mne osobne by vôbec nevadilo, keby na ostrovoch zostal aj naďalej.

Moana a Maui

28. listopadu 2016 v 18:08 | Passe |  O filmoch
Moana, ďalšia z Disneyho princezien, ktorú opísali ako "the most powerfull from Disney princess".
Bude to hlavne kvôli jej odhodlaniu. S týmito vlastnosťami sa zdala byť hrdinom so skvelým navigačným talentom. Ale potom sa k nim pridala tretia vlastnosť, ktorá ju zase vrátila na nulu. Naivita, pomerne častá vlastnosť. Aj v predchádzajúcom príbehu (Trolls) mala svoje miesto. Prečo musia byť všetky mladé ženské charaktery v rozprávkach naivné?!
Celý čas sa spoliehala, že jej priateľ - oceán - ju bude viesť. A ona bude iba navigovať. Týmto stratila väčšinu mojich sympatií.
Naopak, z Mauiho sa vykresalo niečo viac, než sa na prvý pohľad zdalo. Vyzeral ak chvastavý chalan, ktorý sa ale dokáže v nebezpečnom prostredí pohybovať, takže aspoň niečo. No aj u Mauiho sa našli nejaké skryté znaky. Teda okrem tých, čo má na tele.
V angličtine nie som na takej vysokej úrovni, preto som v traileroch nezachytila slovo demigod. Takže až o čosi neskôr by došlo, prečo sa chvastá. Zdá sa, že na to má dôvod, ale... Našťastie takto sa správa iba v niektorých situáciách.
Na lodi, keď už Moana "ukázala" Mauimu, že pôjde s ním, či sa mu to páči alebo nie, museli spolu vydržať celú cestu. To, že si na seba budú musieť zvyknúť... to je jednoducho dané... o tom nie je potrebné hádať sa. Ale ako sa to stane, to je to, čo ma zaujíma. A už to tvorcovia pomaly začali odhaľovať:
Je pekné, že Moana má navigačný talent, ale aj s talentom sa potrebuje danú vec naučiť. O čo jednoduchšie to bude s dobrodruhom po boku... a Moana by mu to mohla veľmi pekne vrátiť. Aj keď sa mi zdá, že sa to Mauimu nebude sprvu páčiť. Keď doteraz všetko zvládal sám, prečo by si mal nechať kecať do života nejakým malým dievčaťom?
No jeden dôvod by tu bol. Maui určitenezvládne prejsť jaskyňu monštier, niekoľko dennú plavbu, a utkať sa s bohyňou lávy. Určite to nezvládne sám. V tomto by mu mohol pomôcť Tamatoa. Tamatoa je obrovský krab bez jednej nohy. Mám teóriu. Zdá sa, že Maui sa s Tamatoom už stretol a vtedy krab prišiel o nohu Mauiho vinou.
Jasná pomsta zo strany Tomatoy. Možno to krab vie, možno nie, ale Maui je bez svojho háku stratený (https://www.youtube.com/watch?v=l0E04CH-r2o). Je z neho obyčajný človek. Tvorcovia túto skutočnosť vo filme určite pekne využijú.
Ďalej mám medzeru. Viem len, že sa do toho zamotá Moana a "snáď" Maiumu dôjde, že sám to proti Tamatoovi (a iným príšerám) nezvládne. Snáď.

Angry Birds vo filme

28. listopadu 2016 v 18:04 | Passe |  O filmoch
Tento film sa definitívne stáva jedným z mojich najobľúbenejších. Dovod je, že:
Charaktery spracovali famózne. A pritom mohli ťažiť jedine zo série Toons. Nikde inde sa nenachádza charakter vtáčikov, z hry sa toho veľa dozvedieť nedá. Hra Angry Birds nie je založená na príbehu.
Veľmi dobre sa im podarilo načrtnúť povahu každého vtáka z ostrova. Red je najagresívnejší, Chuck je najrýchlejší a Bomb........ je bomba..... U prasiat už to povedať nemôžem. Všetky sú rovnaké, čo je úplne v poriadku, až na jedno. Leonard je inteligentnejší, prefíkanejší a mazanejší, než kdekoľvek inde, čím Red získal veľmi silného protivníka.
Naschvál som si vôbec nevytvárala predstavy, čo sa môže stať. A aj keby som si predstavy vytvárala, bossfight by som v takomto filme nečakala. Pri takýchto filmoch sa na to zabúda. Myslím animovaných filmoch. Som zvyknutá, že v animákoch sa vyhráva pasívne, teda, že hrdina musí urobiť vec, ktorou skazí celý záporákov plán. V Angry Birds jedna vec nestačí, konfrontácia musí byť priama.
A to nie je jediná prekvapivá vec. Človek, keď má rád príbehy, naučí sa odhadnúť, čo sa stane. Môj šiesty zmysel tu úplne zlyhal. Dokonca ani Redove kroky sa mi nepodarilo odhadnúť a ani kam padá zlatý nos prasaťa (ak nechápeš, pozri si film).
V celom filme bolo pekne vidieť, kde jedna časť končí a druhá začína. Film začal Redom, pokračoval cez problémy s agresivitou. Stretli sme sa s Chuckom, Bombom, Matildou a videli sme vzťahy medzi Redom a ostatnými. Tu skončila prvá časť, predstavenie postáv, a začína druhá časť, problémy alebo zápletka. V tomto prípade prasce. Tretia časť začína po krádeži vajec, dalo by sa povedať, že vo chvíli, keď sa Redovi dostane velenia. A tak ďalej. Na máloktorom filme to tak pekne vidieť.

Hľadá sa Dory

28. listopadu 2016 v 18:00 | Passe |  O filmoch
Nádherný príbeh na filmovom plátne. V myšlienke ani idey som sa nemýlila, je o priateľstve a rodine, no predsa tu je vec, ktorú som nemohla prehliadnuť.
Príliš rýchly chod udalostí v prvých pätnástich minútach. Bolo vidieť, že tvorcovia chcú príbeh, čo najrýchlejšie posunúť do inštitútu, kde sa deje všetko dôležité. Či už je to stretnutie Hanka, mojej obľúbenej postavy z tohto filmu, alebo zistenie, čo sa stalo s Doryními rodičmi. Všetko je v prvých minútach rýchle. Dory zisťuje, že má rodičov, ale nevie kde, presviedča Marlina, že sama ich nenájde, spolu putujú po oceáne, dostanú sa do problému, ktorý (podľa Marlina) zavinila Dory a Marlin povie Dory veci, ktoré v nasledujúcich minútach a v celom filme oľutuje. Odťiaľto už to je stará dobrá "Nemovka" ako sa patrí. Každá scéna má spoj zmysel a svoju silu. Všetko niečo znamená.
Film mi tak trochu skazil aj spoil, ktorý som sa dozvedela z audio knihy. Hoci som si mohla niekoľko informácii veľmi jednoducho domyslieť. Keď na to človek nepríde sám, už z toho nemá taký dobrý pocit.
Poznáte ten pocit, keď ste úplne na dne a vôbec neviete, čo máte robiť? Ako keby ste to už ani neboli vy? Ak nie, tak presne niečo také uvidíte, a možno aj zažijete ak vám nerobí problém zžiť sa s postavou, niekde dá sa povedať v tri štvrtine filmu. Prečo? To už si skúste domyslieť sami. No spoil.
Príbeh sa dá veľmi pekne ukončiť jednou scénou, kde sú všetci pekne pohromade a majú sa dobre. Hľadá sa Dory síce takúto scénu má, ale nepríde mi dostatočne dlhá, aby som si ju mohla užiť. Predpokladám, že sa s týmto mojím názorom nestotožní každý. Hlavne deti, s ktorými som bola v kine.

Koralína a svet za tajnými dverami

28. listopadu 2016 v 17:59 | Passe |  O filmoch
Myslela som, že horrorové animáky nie sú. Svoj názor budem musieť prehodnotiť. Ja som človek, ktorý neznesie čo i len náznak horroru. Preto sa možno niekomu nebude zdať film Koralína, strašidelný. Ale keď ma ako menšiu vyľakala aj rozprávka Vianočná koleda, tak by som sa takýmto filmom mala naozaj vyhýbať.
Každopádne myšlienka filmu je veľmi dobre spracovaná, hoci formou strachu. Ja by som skôr uprednostnila formu smútku. Určite by to bolo pre niektorých divákov príjemnejšie (divákov ako ja).
Po skúsenosti z takýchto filmov sa vždy musím zotavovať aspoň pol roka, než budem schopná znova si daný film prehrať. Ľudí s tak vyvinutým strachom asi veľa nie je a nie som veľmi nadšená, že k nim patrím.
Grafiku by som opísala ako vcelku dobrú. Nemám rada animáky s takzvanou "bábkovou" animáciou. Ďalší aspekt strašideľnosti. V tomto filme sa takáto animácia síce nenachádza, ale bábky sú v príbehu zastúpené omnoho horším spôsobom.
A keď už si myslíte, že to najhoršie je za vami, tak vám duchovia vo vašich snoch povedia, že ešte nie je vyhrané, no hlavne, že ste živý. Toto posúva príbeh na nový level, až nakoniec vyhrá ten nádherný rozprávkový koniec kde si môžete skákať a pospevovať, kým vám stačí dych.
Ešte, že dodržali hlavné pravidlo rozprávok. Hlavná postava musí mať vždy (pokiaľ ja viem) aspoň jedného priateľa, ktorému môže dôverovať, hoci to tak nie vždy vyzerá. Koralínin priateľ bol čierny kocúr. V jej svete obyčajný kocúr, no v alternatívnom svete vedel rozprávať. Bol to stále ten istý kocúr, ktorý prechádzal z jedného sveta do druhého, presne tak ako Koralína.
Našťastie existuje trailer, ktorý vás varuje pred tým, čo sa nachádza vo filme. Už z traileru som sa nejaký ten čas spamätávala, kým som bola ochotná pustiť si celý film.
Čo k tomu dodať. Nemám rada strach. V nijakej forme.

Mafia 3: Príbeh mojimi očami - 2. pokus

28. listopadu 2016 v 17:58 | Passe |  O hrách
Síce sa to podobalo na obyčajnú časť mesta, kde sa absolútne nič nedeje. Ale v jednej budove nad dverami stál veľký nápis Herňa. Dnu sa schádzali ľudia, čo sa rozhodli, že sa trochu pobavia s ľuďmi na ich úrovni a musia pri tom hrať úlohu aj peniaze. Boli tam herné stroje, ale aj hry ako Black Jack alebo poker a mnoho ďalších.
Táto herňa nepatrila medzi nejako slávne a nechodievali tam slávny ľudia, aby sa zbavili prebytočných peňazí. Aspoň nie v tejto časti. Ak ste sa preukázali ako dostatočne zvláštny, tak vás zaviedli trochu hlbšie do útrob herne. Tam už ste sa dostali do trochu vyberanej spoločnosti. A práve teraz sa rozhodlo niekoľko indivíduí, že si trochu zarobia. Pre takýchto vzácnych hostí hra ako Poker nepredstavovala možnosť straty peňazí, ale šanca privyrobiť si nejaký ten balíček.
Okolo okrúhleho stolu sedeli štyria ľudia. Žena s afrom a trochu tmavšou pleťou, veľmi mladá a vyzerala, že sa Poker ešte len učí hrať. Neustále vyzerala rozrušene, čo dosť pomáhalo trom chlapom okolo nej. Hneď vedľa nej sedel jej čierny kamoš, ktorý sa jej pokúšal vysvetliť hru. On bol ako hora, veľký, silný. Nezdalo sa, že by sa niečím nechal vyviesť z rovnováhy. Z druhého ženinho boku sedel najzvláštnejší chlap v miestnosti. Mal tak farebnú košeľu, že aj najfarebnejšia vec v miestnosti oproti nemu vyzerala nudne, veľmi husté fúzy a vyzeral akoby práve bežal cez les, kde sa musel predierať cez všetky vetvy, ktoré tam sú. No a oproti žene sedel kľudný, štíhly a šedivý muž, ktorý behom hry dokázal mať iba jeden výraz.
V strede stola bola obrovská kop peňazí, čo vsadili do hry. Väčšina ľudí by v živote nemala možnosť vidieť takú hŕbu peňazí.
"Vykladám!" povedalo to zvláštne farebné indivíduum a vložilo do stávky ďalšiu stovku. Starý pán a čierny muž dorovnali. Žena sa začala hrabať po vreckách a hľadala nejakú hotovosť. Už z piateho vrecka vyťahovala po dvadsiatke a len tak tak naškrabala tú stovku.
"Myslel som, že zvládneš veľké peniaze?" spýtal sa čierny muž, ženy.
"Mám, iba som neočakávala, že pôjdeme až do takých výšok."
"Poker nie je hra pre krehké dámy." pripojil sa do rozhovoru farebný muž.
"Takže ja som krehká dáma?" odpovedala mu kľudnejším hlasom než by očakával a z vrecka z vnútra sukničky vytiahla ešte dvesto dolárov.
"Tak ja končím!" povedal čierny muž a hodil karty na stôl. Farebného chlapíka to trochu prekvapilo, no bez menších problémov dorovnal. Starší pán bez najmenšieho náznaku emócii dorovnal tiež.
"Dáma a páni, takže si prosím svoje peniaze!" ,zvolal farebný muž a vyložil karty, "full house - dvojica a trojica. Dajte mi moje poctivo vyhrané peniažky..."
Farebné indivíduum sa natiahlo za kopou uprostred stola, ale zatiaľ starý muž ukázal svoje karty. Od osmičky po horníka, všetko srdcové. Farebnému chlapovi padla sánka a čierny chlapík a jeho kamoška sa mu začali smiať. Starý pán sa po prvýkrát usmial, potiahol si z cigarety a pritiahol si k sebe svoju tučnú výhru. Keď už si peniaze skladal do ruky, farebný mužík bol tak naštvaný... Postavil sa a odskočil od stola: "S tebou už hrať nebudem. Skončil som s tebou..."
Na to mu starý muž povedal: "Nikdy nehraj Poker so Sicílčanom."

Mafia 3: Príbeh mojimi očami - 1. pokus

28. listopadu 2016 v 17:57 | Passe |  O hrách
Vyzeralo to ako prístav, ale na kraji obrovskej budovy, kde pracovalo plno ľudí sa nachádzala malá odľahlá časť schodiska s priestormi, kam nik nechodil. Teda aspoň sa zdalo, že je opustená. Keďže bola obďaleč, nik si ju nevšímal, ani jej nevenoval pozornosť, a tak pracovníkom unikalo, že odtiaľ aj tam niekto neustále prechádza. Odchádzali odtiaľ buď šťastný a spokojný alebo sa od strachu až triasli. No to len tí mladí. Starší chlapci mali nervy z ocele. A keď už sa vracali, tak len ľudia šťastnejší, než keď odchádzali alebo sa už nevrátili vôbec. To si samozrejme nik nevšímal, veď kto by si všimol, že mu zmizol kamoš, keď on sám má plné ruky práce.
Z vonku toto celé vyzeralo staro a schátralo a vo vnútri to tiež nevyzeralo bohvieako nádherné. Až na malý výbežok z budovy. Výbežok z vnútra, ku ktorému viedlo dlhé, veľké a rovné schodisko. V tomto výbežku sa nachádza miestnosť, no hocikto do nej vnútiť nemohol. Chlapi, a sem tam aj nejaká žena, tam museli vchádzať podľa toho ako si to želal ten vo vnútri. Keby ste do tej budovy vošli, asi by ste zabudli zavrieť ústa, pretože čo vonku vyzeralo opusteno, tak vo vnútri sa nachádzalo aspoň dvadsať chlapov. Rozprávali sa, opierali sa o stĺpy, ktoré držali celú budovu, (ktorá bola mimochodom už na spadnutie) a čakali. Iný sa tam skrývali a ďalší tam pracovali. Ich práca pozostávala len z postávania a obzeraním sa, kto prichádza a kto odchádza.
Chlapi boli už aj tak dosť nesvoji, takže ich určite neukľudnilo, keď začali z miestnosti vo výbežku výstrel. Dvere miestnosti sa otvorili a niekto dole schod mi vyhodil mŕtvolu. Zastavila sa až dole pri chlapovi, čo sa opieral o zábradlie a čakal, kedy jeho známy vyjde z dverí. No takto to asi nečakal. Ten hore ani nepočkal, kým sa telo skotúľalo až dole a zatresol dvere. Nemal asi náladu na nijaké hry.
Okolo tohto chlapa, čo sa mu práve kotúľal kamoš, prešiel dosť veľkou rýchlosťou nejaký chalan. Bolo zrejmé, že sa ponáhľal hore, ale kamoš skotúľaného chlapa ho zastavil: "Teraz by som tam nešiel."
No chlapca to neodradilo: "Musím tam ísť."
Rýchlo prebehol schody po troch a ako náhle otvoril dreve, zaznel ďalší výstrel. To guľka chalanovi presvišťala okolo hlavy.
"Prečo ma zas rušíte?" ozval sa starší hlas.
"Pane, máme problém ... vážny!"

Trolls - Poppy a Branch

28. listopadu 2016 v 17:47 | Passe |  O filmoch
Prvý môj typ ohľadom Brancha: Musí mať dôvod, prečo nie je taký ako ostatný. Nespieva, netancuje, neteší sa zo života, tak ako by mal alebo aspoň tak, ako je zdravé. Celkovo mi pripomína Hundroša z rozprávky o siedmych trpaslíkoch.
Dôvodom sa zdal byť strach. Strach z Bergenov. A zo strachu vychádzal smútok.
Asi v druhej tretine príbehu sa ukázal dôvod jeho konania. Stačí vymeniť niekoľko slov v mojom type a dostaneš správnu odpoveď. Bolo to úplne naopak. Strach vychádzal zo smútku a smútok z pocitu viny.
Branch túžil po šťastí aké zažívali ostatní, ale nedovolil si zažiť ho.
Poppin charakter bol o niečo jednoduchší. Bola to šťastná princezná, ktorá sa vo všetkom snažila vidieť len to dobré. Keď zaútočil Bergen, snažila sa zachovať chladnú hlavu a zachrániť koho sa dá.
No záchranná výprava už bola nad jej sily. Po celé tie roky, čo žili v pokoji si nemusela robiť starosti s nebezpečenstvom. Preto, keď Bergen odniesol niekoľkých Poppiných priateľov, naivne si myslela, že ich sama zvládne priviesť späť. Tak ako spevala v jednej svojej piesni: "How hard that can be?"
No našťastie sa aspoň poistila. Nechala trochu podusiť Brancha a on dal radšej prednosť Bergenom, nech objatiu s Trolmi každú hodinu. A aj dobre za to, Branch sa ukázal ako dobrý ochranca už na prvej prekážke, ktorá skolila Poppy. Ona sa mu to neskôr všetko vrátila. Život za šťastie.
Jedinú vec z filmu si neviem vysvetliť. Ako môže Branch mať v sebe viac romantiky, než všetci Poppiny priatelia dokopy. Ten pocit viny musel byť veľmi silný, keď dokázal skryť všetky tieto vlastnosti po celé tie roky. Ani Poppy nedokázala polichotiť kráľovi Bergenov. A to je zo všetkých najveselšia a najoptimistickejšia.
Branchov "obal" platí iba preňho. Keď chce byť smutný, tak je smutný, ale ostatných do toho zaťahovať nechce. Nie je príjemné uvedomiť si, že za smútok ostatných môžeš ty. Alebo za to ani nemusíš niesť zodpovednosť. Radšej zaspieva, ako by mal vidieť niekoho takého nešťastného, ako je on sám. Hlavne ak je ten niekto taký živý, že nabije svojou energiou aj skalného pesimistu.
Dosť podobný prístup má aj Bridget. Len namiesto spevu jej príde jednoduchšie spor vyriešiť priamo. Zatiaľ čo Branch vylepšoval náladu, Bridget sa postarala o slobodu Trolov. Za to sa jej a jej druhom odvďačili tým najlepším, čo mali.

Pri väčšine filmov sa mi nepáči nejasný koniec. Neviem si potom predstaviť, čo bude diať v Trolom meste po ich návrate. Poppy je kráľovná a ako vládne? Ako žije Branch, keď je šťastnejší a ako sa zmenil jeho bunker? Prijali ho ostatný ako šťastnejšieho? A ako žijú Bergeni, keď sú šťastný? Stretávajú sa s Trolmi a oslavujú spolu? Ale keďže je to celé otvorené, môžem si aspoň vymýšlať svoje vlastné konce, keď už sa na to tvorcovia vykašlali.