Trolls - Poppy a Branch

28. listopadu 2016 v 17:47 | Passe |  O filmoch
Prvý môj typ ohľadom Brancha: Musí mať dôvod, prečo nie je taký ako ostatný. Nespieva, netancuje, neteší sa zo života, tak ako by mal alebo aspoň tak, ako je zdravé. Celkovo mi pripomína Hundroša z rozprávky o siedmych trpaslíkoch.
Dôvodom sa zdal byť strach. Strach z Bergenov. A zo strachu vychádzal smútok.
Asi v druhej tretine príbehu sa ukázal dôvod jeho konania. Stačí vymeniť niekoľko slov v mojom type a dostaneš správnu odpoveď. Bolo to úplne naopak. Strach vychádzal zo smútku a smútok z pocitu viny.
Branch túžil po šťastí aké zažívali ostatní, ale nedovolil si zažiť ho.
Poppin charakter bol o niečo jednoduchší. Bola to šťastná princezná, ktorá sa vo všetkom snažila vidieť len to dobré. Keď zaútočil Bergen, snažila sa zachovať chladnú hlavu a zachrániť koho sa dá.
No záchranná výprava už bola nad jej sily. Po celé tie roky, čo žili v pokoji si nemusela robiť starosti s nebezpečenstvom. Preto, keď Bergen odniesol niekoľkých Poppiných priateľov, naivne si myslela, že ich sama zvládne priviesť späť. Tak ako spevala v jednej svojej piesni: "How hard that can be?"
No našťastie sa aspoň poistila. Nechala trochu podusiť Brancha a on dal radšej prednosť Bergenom, nech objatiu s Trolmi každú hodinu. A aj dobre za to, Branch sa ukázal ako dobrý ochranca už na prvej prekážke, ktorá skolila Poppy. Ona sa mu to neskôr všetko vrátila. Život za šťastie.
Jedinú vec z filmu si neviem vysvetliť. Ako môže Branch mať v sebe viac romantiky, než všetci Poppiny priatelia dokopy. Ten pocit viny musel byť veľmi silný, keď dokázal skryť všetky tieto vlastnosti po celé tie roky. Ani Poppy nedokázala polichotiť kráľovi Bergenov. A to je zo všetkých najveselšia a najoptimistickejšia.
Branchov "obal" platí iba preňho. Keď chce byť smutný, tak je smutný, ale ostatných do toho zaťahovať nechce. Nie je príjemné uvedomiť si, že za smútok ostatných môžeš ty. Alebo za to ani nemusíš niesť zodpovednosť. Radšej zaspieva, ako by mal vidieť niekoho takého nešťastného, ako je on sám. Hlavne ak je ten niekto taký živý, že nabije svojou energiou aj skalného pesimistu.
Dosť podobný prístup má aj Bridget. Len namiesto spevu jej príde jednoduchšie spor vyriešiť priamo. Zatiaľ čo Branch vylepšoval náladu, Bridget sa postarala o slobodu Trolov. Za to sa jej a jej druhom odvďačili tým najlepším, čo mali.

Pri väčšine filmov sa mi nepáči nejasný koniec. Neviem si potom predstaviť, čo bude diať v Trolom meste po ich návrate. Poppy je kráľovná a ako vládne? Ako žije Branch, keď je šťastnejší a ako sa zmenil jeho bunker? Prijali ho ostatný ako šťastnejšieho? A ako žijú Bergeni, keď sú šťastný? Stretávajú sa s Trolmi a oslavujú spolu? Ale keďže je to celé otvorené, môžem si aspoň vymýšlať svoje vlastné konce, keď už sa na to tvorcovia vykašlali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama