Prosinec 2016

Assassin´s creed Movie

30. prosince 2016 v 14:05 | Passe |  O filmoch
Ako prvé by som chcela napísať: To sú hoviedka! Oni to odstrihli v tom najlepšom. Aj za cenu štyroch hodín v kine by som to chcela vidieť celé naraz. Pretože, keď to takto usekli, vyzerá to ako priemerný film, ktorý sa na svojich herných predchodcov ani nepodobá.
No len ten kto skutočne pozná assasinské príbehy, že v tomto filme sa ukrýva poklad. A jablko to nie je.
Tento nový film sa nezaoberal históriou, tak ako to robili hry predtým. Práve história robila z hry klenot, no tvorcovia sa rozhodli, že dajú modernému príbehu nový dych a históriu nechali len v pozadí. Zakopali históriu, dali jej priemerný príbeh, zlú kameru pri akčných scénach a z úniku sa stalo čosi, čo volám simulátor rozbíjania okien. To isté urobili s charaktermi: hovoria len o svojej viere, robia čo sa od nich čaká a nie je ťažké odhadnúť čo urobia. Vôbec ich neprepracovali. A možno práve kvôli tomu fanúšikovia zostanú radšej pri hrách, kde je minulosť niečo viac.
No aj na moderných charakteroch je niečo zvláštne. Sú presne ako ich predchodcovia z prvej hry. Doktor, ktorý chce výsledky čo najskôr a neváha pri tom obetovať život, samozrejme, že nie vlastný, a doktorka, ktorá sa snaží byť milá a celý ten pobyt v Animuse nejak spríjemniť. Pridajme ešte nedobrovoľný "subjekt" a halucinácie a máme prvú polovicu hry Assasin´s creed. Od jedálne s ďalšími "subjektami" je to už iná káva. Trochu podivná s nervozitou a čerešničkou srandy so šľahačkou strachu na vrchu.

Keď sa Callumovi zjavili jeho predchodcovia, možno to bol len easter egg, no všimla som si medzi nimi Árna. Alebo aspoň niekoho, kto vyzeral ako on.

Collateral beauty

29. prosince 2016 v 22:57 | Passe |  O filmoch
Máloktorý film skutočne zobrazuje reálny svet. To zlé vždy odstránia, aby sa na konci filmu mohli tešiť len z toho dobrého. Tu nie...
Toho nepríjemného sa nepôjde zbaviť tak rýchlo, ak vôbec. Ale to vôbec nevadilo, pretože sme videli omnoho lepšie momenty, ktoré v živote znamenajú viac ako práca.
Ďalšia otázka je: Ako zobraziť emócie? Prečo je smrť modrá, nemala by byť čierna? A čas je šedý, láska hnedá? No farba nie je to, čo robí pocit pocitom. Aspoň nie tu... Viac sa ozývali slová, ktoré si emócie nacvičili. Ich prácou nebolo len napraviť hlavného protagonistu, ale aj usmerniť životy jeho priateľov. Každému z nich buď niečo chýbalo alebo mali niečoho až priveľa. V ideálnom prípade oboje.
Hoci film nemal slovenský dabing, nebol potrebný. Iba sme čítali, a keď slová zmizli, čakali sme na ďalšie. Obraz zostal rozmazaný od sĺz a stále prichádzali ďalšie. A na to všetko stačil len jeden tenký riadok na spodku obrazovky. Toto nebolo ako kniha, kde slová hltáte jedno po druhom. Tu sme museli počkať. A keď už prišli, spolu s nimi sa objavila aj ďalšie vlna.
Stále píšem len o slovách, no nikdy predtým nemali takú moc. Slová viedli činy. Ak sa niečo stalo, tak len preto, že to niekto povedal, či napísal. Stačilo pomyslieť si...


Následníci

19. prosince 2016 v 22:51 | Passe |  O filmoch
Tak ako každý Disneyho hraný film s kvapkou fantasy, aj tento vyzerá umelo.
Samotné postavy by vo vás mali vzkriesil takú emóciu, akú vo svojich rozprávkach predstavujú. Napríklad Zloba, kráľovná čiernej mágie, je skôr na smiech, než pre strach. V takých prípadoch sa film vôbec nedá brať vážne, aj napriek tomu, že má zaujímavý príbeh. No opäť: postavy príbeh nepodporili (možno v niektorých situáciách) a koniec sa dal očakávať, ale s tým by nič neurobil ani ten najlepší scenárista, tam sa jednoducho nič nedalo upraviť. Iba drobné zmeny, ktoré by to možno okorenili.
Po vizuálnej stránke film vyzeral dobre. Prostredie bolo presvedčivé a tak isto aj výzor postáv, keď nerátam originálne Disneyho postavy. Belle, kráska, nosila neustále iba žltú farbu, asi aby sme ju spoznali, alebo záporné postavy. Jafara a Cruelu by som nespoznala, keby vo filme nezazneli ich mená. A to isté aj ich charakter. Ich samotných spoznáte, len podľa toho, že občas odhalia kúsok svojej minulosti.
Hlavná štvorica sú Mal, Carlos, Jay a Evie, no nie všetci z nich dostali dostatok priestoru, aby sa prejavili. Carlosovi dali do rúk psa a nechali ho nech sa s ním celý film hrá, Jay vyhral športový pohár a zrazil niekoľko ľudí k zemi (to bolo celkom vtipné) a Evie s Mal dostali najviac času pre spoznanie svojho šťastia.

Takto to vyzerá, keď režisér videl Disneyho rozprávky naposledy pred svojimi ôsmimi narodeninami.
Dosť bolo negatív. Keby som mala vypisovať všetky vady, boli by sme tu ešte dlho...
Veľmi pekne sa v príbehu ukázal rozdiel medzi deťmi a ich rodičmi, , či už dobrými alebo zlými, povinnosťami a radosťou. A rozdiel tam bol vždy. Deti sa správali ako keby ich ich rodičia nič nenaučili, pritom sa sami oháňali skutočnosťou, čo asi zloduchovia učia svoje deti. Taká tá klasická naivita zo strany....všetkých. A pritom mal ten najnaivnejší človek zo všetkých, tú najväčšiu pravdu. Bell a Adam zrejme vo výchove nezlyhali.

Čo ešte viac dodať? "Vaši rodičia sa rozhodli, teraz sa rozhodnite vy!"

Moana

16. prosince 2016 v 20:02 | Passe |  O filmoch
Je dobré, keď príbeh prekvapí. Aspoň sa rozprávky stále neopakujú.
Z mojej predpovede sa vyplnilo iba málo, z čoho mám skôr radosť. No Moana tým prekvapením nebola.
Už ste videli poloboha, ktorý sa narodil ako človek? Maui bol pre mňa prvým. Takúto minulosť som od neho skutočne neočakávala. Tak ako jeho reakcie na isté situácie: menej odvahy, než spieval, viac strachu, než si pripustil a viac radosti, než by sme si dokázali predstaviť. Jednoducho, viac ľudskosti, než by sa na prvý pohľad zdalo.
Ale predsa len by nebolo od veci dodať niečo aj k Moane. Ide o jej neskutočnosť. Vypadnem z príbehu, vždy keď sa deje niečo, čo by ste za žiadnych okolností neurobili. Aspoň väčšina ľudí nie, ako napríklad: kričanie svojho mena do oceána alebo spievanie si, keď oproti vám šprintuje lávová príšera... Síce toto všetko patrí k príbehu, k piesni, ale skôr vám prekážajú (ak ste dospelák ,ktorý už dávno pozná rozdiel medzi rozprávkou reálnym svetom).
Pokračujeme... V oficiálnom opise filmu je Tamatoa opísaný ako záporák, no na záporáka má v príbehu dosť málo miesta. Ak ste počuli pieseň Shiny a pripočítate ešte jednu minútu naviac, máte čas, v ktorom vystupuje Tamatoa za celý film. Ale bol dôležitý. Veď kto iný by Moane vnukol myšlienku, pýtať sa na Mauiho tetovania. Špeciálne na jedno (2:26).
Skutočným záporákom bola bohyňa Té Ká. Alebo obeťou? No to už je spoil...
Bohmi si tvorcovia dosť uľahčili prácu. Nemali dabérov. Bohovia vôbec nehovorili, a ani nemuseli. To je dobre vykreslený boh, keď sa dokáže vyjadrovať bez slov, ale to je len môj názor. Každopádne vyzerali úžasne.

Celý film vyzeral úžasne.

Jarné výhonky v zime #1

15. prosince 2016 v 19:05 | Passe |  Denník (ako u psychológa)
V tomto zimnom období je raritou vidieť nebo bez oblakov a slnko žiariť tak, že zabudnete na chlad okolo.
Ale keď už, pripnúť psa na vodítko, obliecť sa a hurá po výhonky.
Na zemi určite nič nenájdete, bola celá zmrznutá, ale drevin ako stromy a kríky budú výhonkov plné. Na stromy kvôli konárom liezť určite nebudete, preto sú najlepšou voľbou kríky a u nás špeciálne jeden, ktorý tu rastie snáď úplne všade.
Z prechádzky som si odniesla dve vetvičky bodliaka a tretia je z neznámej dreviny s tŕňmi. Po niekoľkých dňoch by mohli výhonky rozkvitnúť a zatiaľ, čo bodliaky tam vonku svoje kvety ukážu až na jar, ja uvidím ich farbu skôr.

Základ pre veniec

13. prosince 2016 v 20:32 | Passe |  Handmade
Taký polystyrénový kruh je celkom dobrý základ, ale o siedmej večer sa mi nechce ísť do papiernictva, hlavne keď je to papiernictvo šestnásť kilometrov od domu. Tak som si vyrobila vlastný kruh.
1. Je treba nájsť materiál, ktorý by bol vždy po ruke a pripravený vám poslúžiť. Našla som toaleťáky. Toaletné rolky sú univerzálny materiál na všetko. Tak isto ako plastové fľaše.
2. Ale treba ich na niečo navliecť... No nie je to nutné. Ja som pre istotu použila drôt. Keď som neskôr skúšala pevnosť, bola som spokojná, čo by sa bez drôtu stať nemuselo.
3. No stále sa to hýbalo a rolky sa do seba prepadávali, preto ich bude potrebné zlepiť. Najlepšia a najrýchlejšia je papierová lepiaca páska. A pozor na tvar, aký vencu dáte. Ak si nedáte pozor, tak váš veniec môže pripomínať lichobežník. Ale ak sa vám to nechce opravovať, nazvite to moderný veniec a ste za vodou.

Od tejto chvíle už je všetko len na vás a vašej kreativite. Čo s vencom urobíte, môže pripomínať Vianoce, ale aj Veľkú noc, Halloween alebo čokoľvek, čo vás napadne. Môj by bol čierny ako noc s hviezdami, mal by na sebe kúsky bielej, takmer až priesvitnej látky a horná časť vpravo by bola vyzdobená slnečnicami...

Ako sa to hovorí: "Šaty robia človeka."? Tak toto je skôr: Veniec robí človeka...

Jedlo a punč - #3 Jack v Brne

10. prosince 2016 v 23:43 | Passe |  Jackov cestopis
Kvôli Vianočným trhom sme sem prišli a doteraz sme im nevenovali veľa pozornosti. V piatok sme kupovali hlavne jedlo a dnes sme dali prednosť punčom.
S jedlom je to ako s filmami. Treba vyberať podľa nálady a musí mať dobrý koniec, presne taký aký chcete počuť a potom či to za tie peniaze stálo. Je ťažké nájsť ten správny...
A aj tak sa mi to včera nepodarilo. Minimálne to bolo drahšie, než to mohlo byť...
A dnes sme sa zaoberali punčovou cestou a získali sme na nej odznak Punčového znalca.
Získali sme štyri punčové pečiatky v štyroch stánkoch Punčového baru. Tento obchod Punčového baru si urobil na Vianoce perfektný biznis. Videli sme aj nejakých mužských, ktorí dostali tento odznak. A potom nás zastavila fotografka s podobným odznakom, lenže na ňom bol názov Fotograf. Odfotila nás a neskôr sa môžeme nájsť na ich stránke.
Keď sme získali prvú pečiatku na Sloboďáku, pripravili sme si stratégiu. Vždy, keď sme kúpili dva punče, dali nám k nim aj los. A ak máte dva "obyčajné" losy, dostanete jeden hocijaký punč zadarmo. Ešte boli v obehu aj nejaké losy, kde bola výhra, buď sedemročný rum alebo svietiace rohy.
Takže sme si najprv kúpili dva punče, dostali sme los. Pri druhom stánku sme kúpili znova dve, čiže sme mali už dva losy a pri treťom stánku sme mali punč zadarmo. A štvrtý stánok sme znova ochudobnili o dva punče. Zostal mi jeden los naviac. No...aspoň mám čo založiť do denníku spolu s kartičkou od fotografky s ich webovou stránkou, kde nájdeme našu fotku.
A keď už sa predávalo toľko punču, musel sa udržať aj poriadok. To majú v Brne pekne domyslené. Punč predávajú v plastových vratných pohároch. Za pohár si zaplatíte ako keby ste si ho kúpili a pri vrátení dostanete peniaze späť. Takýto pohár nik len tak neodhodí, keď zaň dostane peniaze a mesto je čisté...
A na konci dňa sme prišli domov ešte neskôr než včera. A to sme chceli prísť naopak skôr.
Toto mi dali k jednému z dvoch detských punčov, ktoré som mala. Hrozienka, sušené ovocie a gumený medvedík. Malá pozornosť.

GPS vs. hlava - #2 Jack v Brne

10. prosince 2016 v 23:03 | Passe |  Jackov cestopis
Po päť hodinovej ceste sme pre náš duševný pokoj ešte museli dôjsť na hotel s taškami, ktoré nás ohýbali. Teraz už vieme, že to nie je ďaleko, no vtedy sme prešli cca pol kilometra naviac (pripomínam, že s ťažkými taškami).
Mamina zapla svoju GPS v mobile, tak sme sa prešli a skončili presne na tom istom mieste, kde sme začali. Mobil ukazoval správnu cestu, ale zlý smer, na ktorý sme boli natočené. Najlepšie bolo hľadať názvy ulíc. A iba vďaka tomu sme sa aj niekam dostali.
Ubytovanie sa už bolo rýchle a onedlho sme boli znova na nohách.
Prešli sme si trhy punčovou rýchlosťou, kúpili sme si kokosku v českom štýle (polkilový kokosový kmeň) a prešli ostatok Moraváku, pričom sme sa už tešili do postele.
Očakávanie bolo: na druhý deň prídeme skôr na izbu a budeme mať viac voľného času.
Realita: O toľkejto sme včera išli spať a teraz som dopísala toto.
Nádvorie našeho hotela sa nám hneď zapáčilo. No ani dvere, v ktorých bývame my nie sú zlé.
Toto je druhá strana prvej fotografie. Náročnosti mojej maminy sa to nepáči, tak isto ako to, že apartmán nemá koberec, televízor, že keď zapne svetlo v kupeľni, automaticky to zapne aj ventilátor atď. A, že vonku pred našimi oknami pracujú ráno robotníci, čo ju nasledujúce ráno zobudilo. Ja mám asi tvrdší spánok.

Do Brna v RegioJet - #1 Jack v Brne

9. prosince 2016 v 9:57 | Passe |  Jackov cestopis
Do autobusu sa väčšinou teším. O to viac, keď ideme RegioJetom, ale teraz je tu chybka.
Filmy sú na cestu super a rýchlo pri nich ubehne čas. No, nie tak rýchlo, keď nefunguje jedno slúchadlo. Ten film sa potom nedá tak pekne precítiť. A to pri "Kúpi sa vracia" by bolo viac ako nádherné. Teda pokiaľ máte radi trochu detské filmy s hlbokou myšlienkou.
Čím dlhšie RegioJet funguje, tým viac chýb sa u neho vyskytuje. Začínalo to nefunkčným strojom na teplé nápoje (to bolo minulý rok, ale predpokladám, že to už opravili), pokračuje cez poškodené spoje medzi slúchadlami a obrazovkou až po cestu do Bratislavy s plným močovým mechúrom.

Disneyho rozprávky

8. prosince 2016 v 14:30 | Passe |  O filmoch
Disney a jeho rozprávky. Aj keď už nie je, stále pod jeho menom vychádza kopa nádherných príbehov. A stále sú to príbehy kráľovské. Máloktorý jeho príbeh v sebe nemá modrú krv. Do dnešných dní sa tieto princezné dosť rozmnožili. A medzi princezné už počítame aj dcéry náčelníkov alebo jednoducho vodcov. To je práve najnovšia Moana alebo ak si spomínate na Pocahontas.
Niektoré z týchto príbehov sú rozprávky od hlavy, až po päty a to väčšinou tie najstaršie, ktoré boli vytvorené ešte za Disneyho: Popoluška, Snehulienka a sedem trpaslíkov, Ruženka... Plné kúziel, magických tvorov a dobrých koncov. Snáď všetky tieto rozprávky už majú svoju modernú verziu, možno aj viac verzii. A kto už dnes pozná tie originály? Veď sú všetky rovnaké a stále o tom istom...
To je moderný svet, a preto už sa z dobou musia meniť aj rozprávky. Takým dobrým príkladom modernej rozprávky je Tangled (Na vlásku). Je to v podstate novodobá zlatovláska, ale jediné čo s ňou má spoločné sú jej vlasy. Vytvorili pekný príbeh so síce očakávaným koncom, ale isté detaily dokázali dosť prekvapiť a to je to, prečo sa v dnešnej dobe stala obľúbenou.
Staršie rozprávky ukazovali len jedno. Ako láska porazí zlo. Toto ukazovala Popoluška, Kráska a zviera, Snehulienka, Aladin a v istom ohľade aj Tangled. No o nieče lepšie to bolo rozvité v rozprávkach ako Pocahontas, kde vadil etnický rozdiel, Mulan, kde sa ukázal rozdiel medzi mužom a ženou a nádherne, ale inak než zvyčajne to ukázali vo Frozen (Ľadové kráľovstvo), kde nešlo o lásku medzi mužom a ženou, ale o sesterskú lásku.
A čím to je, že najlepšie z rozprávok sú tie, ktoré sa odlišujú miestom?
Pocahontas v Amerike s etnickými rozdielmi, Mulan v Číne rozdielna od mužov, Merida (Brave - Rebelka) zo Škótska s rebéliou proti rodičom a Moana z Hawaiských ostovov, ktorá ani nevie kto je.

Najlepšiu tému majú práve tieto príbehy. Ostatné (a aj niektoré z týchto) ukazujú vždy to isté, no inak. Lásku.