Collateral beauty

29. prosince 2016 v 22:57 | Passe |  O filmoch
Máloktorý film skutočne zobrazuje reálny svet. To zlé vždy odstránia, aby sa na konci filmu mohli tešiť len z toho dobrého. Tu nie...
Toho nepríjemného sa nepôjde zbaviť tak rýchlo, ak vôbec. Ale to vôbec nevadilo, pretože sme videli omnoho lepšie momenty, ktoré v živote znamenajú viac ako práca.
Ďalšia otázka je: Ako zobraziť emócie? Prečo je smrť modrá, nemala by byť čierna? A čas je šedý, láska hnedá? No farba nie je to, čo robí pocit pocitom. Aspoň nie tu... Viac sa ozývali slová, ktoré si emócie nacvičili. Ich prácou nebolo len napraviť hlavného protagonistu, ale aj usmerniť životy jeho priateľov. Každému z nich buď niečo chýbalo alebo mali niečoho až priveľa. V ideálnom prípade oboje.
Hoci film nemal slovenský dabing, nebol potrebný. Iba sme čítali, a keď slová zmizli, čakali sme na ďalšie. Obraz zostal rozmazaný od sĺz a stále prichádzali ďalšie. A na to všetko stačil len jeden tenký riadok na spodku obrazovky. Toto nebolo ako kniha, kde slová hltáte jedno po druhom. Tu sme museli počkať. A keď už prišli, spolu s nimi sa objavila aj ďalšie vlna.
Stále píšem len o slovách, no nikdy predtým nemali takú moc. Slová viedli činy. Ak sa niečo stalo, tak len preto, že to niekto povedal, či napísal. Stačilo pomyslieť si...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama